O obci Breza

Charakteristika obce

Obec Breza je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.  Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Z administratívneho hľadiska je obec začlenená do okresu Námestovo a Žilinského samosprávneho kraja.

Základným dokumentom  obce Breza je  Štatút obce. Ten upravuje vnútornú organizáciu obecnej samosprávy, štruktúru, usporiadanie, právomoci, vzájomné vzťahy a hlavné úlohy orgánov a organizačných jednotiek obce, vymedzuje územie obce a jej časti.

Obec Breza sa rozprestiera v Podbeskydskej vrchovine na brehu rieky Bielej Oravy. Bola založená okolo roku 1580, osídlením obyvateľmi z Lokce, na základe valašského práva. Patrila Oravskému panstvu a spravovali ju dedičný richtári.

Obec Breza sa rozprestiera na ľavom brehu rieky Biela Orava v nadmorskej výške 604 m n. m. Najvyššími geodetickými bodmi územia sú Zraz (968 m.n.m.), Vyšná Poperačka (1 042 m.n.m.) a Vráta(1 051 m.n.m.), ktoré sú od seba oddelené dolinou Kýčery. Celková výmera územia je 2 251 ha tvaru lichobežníka. 

Prvá známa písomná zmienka o obci Breza je v daňovom súpise z roku 1593. Osada v tom čase ešte neplatila zemepánovi nijaké dane, ale jej obyvatelia si stavali nové domy na drsných a hornatých miestach. Je to nepriamy dôkaz toho, že osada existovala už niekoľko rokov predtým. Preto sa za rok vzniku považuje rok 1590. Názov Breza dostala údajne podľa brezového hája, ktorý sa nachádzal na začiatku dediny. V Breze sa obyvatelia od začiatku venovali poľnohospodárstvu, chovu dobytka a pltníctvu. Obec sa rýchlo rozvíjala a v roku 1761 mala už 400 obyvateľov. V roku 1867 žilo v obci 200 rodín a 1 005 obyvateľov. V roku 1882 mala obec Breza 191 domov a 1 203 obyvateľov. Pokojný život a rozvoj obce takmer každoročne narúšali povodne (1818 a 1958) a rozmary počasia (prietrž mračien, ľadovec), ale aj požiare, ktoré narobili nemalé škody (1929, zhorelo 75 domov a 247 hospodárskych stavov). Obec však neobišli ani epidémie cholery, pri ktorej v roku 1831 zomrelo od septembra do decembra 136 ľudí a v roku 1873 zomrelo 52 ľudí.

Rieka Biela Orava poskytovala možnosť obživy i zárobku pri doprave dreva, a tak ľudia pltníčili do Tvrdošína, ale aj doŽiliny. Na živobytie sa ťažko zarábalo. Keď sa zdalo, že nastanú lepšie časy, prišli živelné pohromy, požiare, povodne, krupobitie, ktoré navnivoč premenili ťažko nadobudnuté imanie či úrodu. Ak sa neurodilo, bol hladomor a ľudia odchádzali za zárobkom do Ameriky. Po nástupe fašizmu k moci a po vypuknutí 2. svetovej vojny mnohí obyvatelia so zbraňou v ruke vystúpili v Slovenskom národnom povstaní. Viacerí z nich položili svoje životy v boji za oslobodenie. Po oslobodení sa život zmenil. Dedina sa začala zveľaďovať. Začalo sa stavať a postupom času bolo v obci otvorené kultúrne a o čosi neskôr obchodné stredisko. Breza získala svoju súčasnú podobu.