Obsah

Dobrovoľný hasičský zbor

 

 „Sme preto hasičmi, že sme ľudia. Žije v nás cit ľudskosti, ktorí nás spája a nabáda konať dobro v prospech blížnych, ktorých postihlo nešťastie.“

Človek ako tvorca a ochranca životných podmienok veľa krát je ohrozovaný prírodnými živlami ohrozujúce jeho bytie i žitie. Takéto udalosti v našej obci boli začiatkom dobrovoľnej hasičskej činnosti. Dňa 06.októbra 1929 v noci vznikol požiar u Jána Hladeka na Grúniku, ktorý sa silným vetrom šíril. Zhorelo 75 obytných domov, 247 hospodárskych stavov, úroda z polí i domáce zvieratá. Pohorelci dostali okamžitú podporu od Krajinského úradu a Zemědelskej rady, pôžičky od štátu a bola vyhlásená pomocná akcia. Len 6 budov v obci stodolami bolo poistených v poisťovni Legia Praha a Phonix Praha. Lebo obyvatelia Brezy boli taký chudobní, že nemali zvyšné peniaze na poistenie. Roľnícka a družstevnícka poisťovňa Karpatia zaslala obci finančnú pomoc s prípisom, aby sa dali v nej poistiť. Najdostupnejším stavebným materiálom oravských dedín v minulosti bolo drevo, ktorého veľkou nevýhodou bola horľavosť. V roku 1935 horelo v Breze dva razy. Prepoludním 25.júna 1935 vypukol požiar u O.Kurtu a zhorelo 5 obytných budov a 7 hospodárskych stavieb. Druhý požiar vznikol 14.októbra 1935 v ľudovej škole. Vyučovanie sa pre opravu školy začalo až 18.novembra 1935. Urbársky výber v Breze sa v roku 1935 uzniesol, že každému spoluobčanovi postihnutého požiarom, vydelia z urbárskeho lesa na stavbu obytného domu a hospodárskych stavísk 9 m3 dreva. Obecné zastupiteľstvo pri nedostatku finančných prostriedkov začalo realizovať protipožiarne opatrenia a uznieslo sa zaviesť v obci počas 6 rokov (1936-1941) plnenie požiarno-policajného poriadku najmä nočnú stráž v čase senných a žatevných prác. Dňa 29.augusta 1949 zachvátil požiar Starú Ves a zničil 19 domov, 20 hospodárskych budov a učebňu školy.

Začiatky preventívnej činnosti po oslobodení spadajú do roku 1946. Podľa smerníc a rozkazov Slovenskej zemskej hasičskej jednoty v Martine robili sa požiarno-policajné prehliadky v každej obci na jar a jeseň. Prehliadky vykonávali dvaja členovia – zástupcovia dobrovoľného hasičského zboru a MNV. Keď bolo veľké sucho, čo spôsobilo ľahší vznik požiarov. Na ich predchádzanie sa robili požiarno-policajné opatrenia na zanedzenie alebo vznikutie  požiarov. Na základe vyhlášky Povereníctva Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné zo dňa 9.júla 1945 o požiarno-policajných opatreniach vydali nádorndé výbory tieto pokyny:

1.Hasičské stroje a náradie museli byť stále použiteľné.

2.Každý gazda musel mať na dvore sud s vodou, rebrík, hák a vecheť.

3.Všetky pece museli byť prezreté.

4.V každej obci musela byť zriadená strážna hliadka. Strážnu službu konal každý občan vo veku

   od 18 do 60 rokov.

5.V každej obci muselo byť vybubnované:

   -Zákaz voľne klásť ohne v lesoch, v blízkosti horľavej cisterny, obilia, sena, slamy a pod.

   -Zákaz ukladať seno a obilie v blízkosti menšej ako 95 m od železničnej trate.

   -Zákaz fajčiť pri žatve.

  -Každý rodič musí prísne dozerať na deti a pred nimi uschovať zápalky.

  -Oheň v sporákoch treba pre odchodom do práce uhasiť.

6.Majitelia mláťačiek museli pred začatím mlatby oznámiť požiarnemu inšpektorovi začiatok. Počas      mlatby musela byť pri každej striekačke pohotovostná služba.

Dňa 29.júna 1958 postihla námestovský okres povodeň, ktorá narobila veľké hospodárske škody aj v našej obci. Pri záchranných prácach mali veľkú zásluhu aj naši hasiči.

Koncom 60-tych rokov sa v našej obci v spolupráci s MNV a Dobrovoľných hasičov postavila nová hasičská zbrojnica o ktorú sa najviac zaslúžil p. Maťovčík Ján, ktorý bol aj náčelníkom OS ZbPO v Dolnom Kubíne v rokoch 1965-1988.