Obsah

Najstaršie rodiny obce Breza

 

V tomto príspevku budeme sledovať iba mená obyvateľov Brezy od najstarších čias po rok 1773 na pozadí vývoja a zmien v používaní pomenovania osôb.

Mená poddaných v stredoveku do 15. storočia

Do 15. storočia mali obyvatelia iba jedno meno – krstné, podľa kresťanského kalendára. Preto bolo treba v listinách jednotlivca presnejšie identifikovať, odlíšiť od iného nositeľa rovnakého krstného mena aby nedošlo k zámene. Najčastejšie sa pridávalo meno otca, niekedy aj starého otca, u hodnostárov sa uvádzala funkcia (richtár, prísažný), názov remesla (mlynár, kolár), miesto pôvodu (z Ružomberka), prípadne iný identifikačný znak.

Do 15. storočia sa v písomných prameňoch vyskytujú najmä mená šľachticov, zriedkavo obyvateľia miest a mestečiek; uvádzajú sa pri rôznych donáciách (darovanie pôdy, majetku), metáciách (vytyčovanie hraníc chotára), udeľovaní výsad, vyšetrovaniach a pod.. Mená poddaných v malých obciach sa nevyskytovali vôbec, iba mená richtárov.

Mená obyvateľov Brezy z uvedeného obdobia nemôžme poznať, pretože dedina ešte neexistovala.

Mená obyvateľov Brezy v 16. a 17. storočí.

V 16. a 17. storočí sa na identifikáciu osôb rovnakého krstného mena používali prímená (prezývky). Základnou (hlavnou) časťou osobného mena jednotlivca bolo stále krstné meno, no aby spomedzi nositeľov toho istého mena bolo možné osobu presne identifikovať používalo sa od polovice 15.stor. prímeno (prezývka). Prímená sa vytvárali a používali k účelu písania listiny a ich hlavným cieľom bolo odlíšiť nositeľov rovnakého krstného mena, plnilo pomocnú, dopĺňajúcu časť osobných mien. Prímená neboli dedičné a ich používanie nebolo záväzné, mohli sa meniť. Niektoré prímená boli, alebo sa stali trvalými prezývkami pre rodinu a označovali sa nimi aj potomkovia, neskôr sa z nich – po zapísaní do matriky - stali priezviská. Prímeno zvyčajne vytváral zhotovovateľ listiny (súpisu) a použil živú prezývku rodiny, názov remesla, funkcie, vlastnosti osoby, miesta a iné rozlišovacie znaky. Stávalo sa že jedna osoba mala v niekoľkých listinách rôznu podobu prímena.

Prvé mená Brezanov v urbári z roku 1625:

V roku 1625 bol vypracovaný urbár (súpis povinností poddaných voči zemepánovi) Oravského panstva pre všetky podanské obce na Orave.. Z neho sa dozvedáme prvýkrát krstné mená a prímená (prezývky) obyvateľov Brezy:

Paulus Breznicky, Vojtek Poliak, Šimek, Greguš a Jan Bajdic, Jan a Martin Petriček, Ščefan Marko, Mikuš a Šimo Havrila, Kubo Rusnak, Juro Hricko, Martin Geclik, Adam Temlau, Žovka Mackova vdova, Mikuš Fizur, Jano Pončarik, Martin Chovan, Petro, Lukač a Ondrej Dumčik.

Zavedenie dedičných rodových mien – priezvísk koncom 17.storočia

Zavedenie priezvisk úzko súvisí s evidenciou veriacich v rímskokatolíckej cirkvi a so zavádzaním  matrík. Preto si dovolíme krátke odbočenie.

Matriky sú verejné knihy, do ktorých sa zapisujú dôležité skutočnosti z hľadiska osobného stavu občanov, narodenie, manželstvo, úmrtie a iné skutočnosti slúžiace na identifikáciu osoby.

Matriky pôvodne vznikli ako najzákladnejšia forma evidencie veriacich pre potreby rímskokatolíckej cirkvi, neskôr sa z nich vyvinuli knihy záznamov o všetkých skutočnostiach osobného stavu občanov, ktoré boli potrebné k fungovaniu štátu.

Pokusy o zavedenie matrík poznáme od 12. storočia, ale až do 16. stor. boli neúspešné. Prelomom bol Tridentský koncil ktorý na svojom 24. zasadaní v novembri 1563 vyhlásil doktrínu „sviatosti manželstva“ ako „dobrovoľného a nerozlučiteľného zväzku“ muža a ženy. Koncil vydal nariadenie, ktorým určil presný postup jeho uzavretia a nariadil aby každý farár viedol a opatroval knihu do ktorej mal zapisovať mená manželov a svedkov, ako aj dátum a miesto manželskej zmluvy. Tiež zdôraznil nutnosť vedenia kníh pokrstených. V roku 1564 sa z podnetu ostrihomského arcibiskupa konala synoda v Trnave aby prerokovala realizáciu Tridentského koncilu v Uhorsku a teda aj vedenia kníh pokrstených a knihy manželstiev. Nasledujúca synoda v roku 1611 tiež v Trnave nariadila povinnosť dodržiavania koncilových uznesení; v oblasti matrík prikázala aby každému pokrstenému bol určený krstný otec a krstná matka, mená ktorých sa s menom pokrsteného mali riadne zapísať do príslušnej matriky. Pri vizitáciách fár, ktoré sa mali konať každý rok, mali dekani preveriť či sa riadne vedú knihy pokrstených, birmovaných a manželstiev.

Dôležitým krokom k zavedeniu matrík malo Rituale Romanum (Rituál rímsky) ktoré vyšlo z príkazu pápeža Pavla V. v roku 1614 a obsahovalo podrobné pokyny na vykonávanie náboženských obradov. Podľa rituálu sa malo v každom kostole viesť päť druhov farských kníh; kniha pokrstených, birmovaných, sobášených, zomrelých a kniha o stave veriacich. V knihe pokrstených sa predpisovalo okrem dátumu krstu zapísať aj dátum narodenia, nielen meno krstné ale tiež rodové (rodinné) meno, čiže priezvisko. Tu sa po prvýkrát stretávame so zavedením rodových mien - priezvísk pre všetkých veriacich.

Priezvisko je rodové meno osoby ktoré sa povinne dedí v mužskej línii; ženy pokiaľ sú slobodné používajú otcovo priezvisko, keď sa vydajú prijmú a používajú priezvisko manžela.

Podľa Rituale Romanum sa na príkaz ostrihomského arcibiskupa vypracoval tzv. Rituale Strigoniense (Rituál Ostrihomský), ktoré sa stalo záväzným pre všetkých katolíkov v Uhorsku. Diecézna synoda v r. 1629 opäť prikázala farárom aby podľa vzoru uvedeného v rituáli venovali pozornosť matrikám. Pri preberaní fary novým farárom bol odchádzajúci farár povinný osobitne odovzdať inventár fary spolu s matrikami pokrstených, birmovaných a sobášených. V nepokojnej dobe sa matriky len pomaly zavádzali; až  koncom 17. storočia sa matriky zaviedli  takmer vo všetkých katolíckych farnostiach. Evanjelikov zapisovali do katolíckych matrík s poznámkou o príslušnosti k evanjelickej cirkvi.

Rozšírenie matrík vzbudilo záujem štátu o ne. Panovníčka Mária Terézia vydala niekoľko nariadení o ochrane matrík; farári boli povinní dobre ich opatrovať, nikomu nevydať originál, poskytovať výpisy z matrík. Jozef II. osvietenský absolutistický panovník v súlade s centralizačnými reformami výrazne zasiahol do záležitostí cirkví. V roku 1781 vydal Tolerančný patent ktorým zabezpečil náboženskú slobodu evanjelikom a kalvínom, a oficiálne uznanie pravoslávnym. V krátkom čase vznikli nové protestanské fary, stavali sa nové kostoly a začali sa viesť samostatné evanjelické matriky. Jozef II. pochopil význam matrík ako evidencie obyvateľstva najmä z hľadiska verejnej správy, pre účely hospodárske, vojenské i štatistické. Patentom z r. 1781 vyhlásil matriky za právoplatné verejné knihy, neskôr určil aby každý druh matrík sa viedol v osobitnej knihe podľa predpísaných rubrík. Manželský patent vydaný 6.marca 1786 zaväzoval každého farára aby vlastnou rukou zapísal do matriky sobášených všetky manželstvá uzavreté v jeho farnosti pričom mal zreteľne zaznačiť mená manželov, svedkov, miesto sobáša a svoje meno, aby uzavreté manželstvo malo aj právnu platnosť. Od roku 1788 Jozef II umožnil Židom usadiť sa v mestách a obciach, povolil im zriadiť si modlitebne a synagógy. Nariadil aby všetci Židia prijali rodové mená a nariadil rabínom aby v nemeckej reči viedli vlastné matriky narodených, sobášených a zomrelých. Odvtedy sa postupne začali viesť osobitné židovské matriky.

Priezviská obyvateľov Brezy.

Obyvatelia Brezy nemali do 20. stor. vlastnú farnosť, boli fíliou farnosti v Lokci, preto boli zapisovaní do katolíckej matriky v Lokci kam aj matrične patrili.

Najstaršia lokčianska katolícka matrika sa nezachovala, preto ako príklad použijeme katolícku matriku Oravského Podzámku. Matrika je uchovávaná v Štátnom archíve v Bytči. Je to malá v koži viazaná kniha, dobre zachovalá. Vedená bola od roku 1709 a v knihe sa viedli:

Matrika pokrstených -  Matricula baptisatorum

Matrika sobášených -   Matricula copulatorum

Matrika zomrelých -     Matricula defunctorum

Najstaršie matriky sú písané po latinsky, a záznamy majú ustálenú formulku, ktorá sa iba po dlhom čase postupne menila a za vlády Jozefa II. sa matriky zákonom zjednotili a zaviedli sa pevné rubriky.

V matrike pokrstených bola formulka: 14-ho februára. Pokrstené je dieťa z Medzibrodia menom Dorota narodená z rodičov Jána Kocmana a Evy Tribelovej, Michala Tribela dcéry. Krstní rodičia boli Ján Haba a Anna Hanák dcéra Štefana Hanáka.

/Die 14. february. Baptisaty est infans ex Mezabrody nomine Dorothea nata ex Parentibus Joanne Koczman et Eva Tribell, Michaelis Tribell filia. Patrinis ad stantibus Joannes Haba et Anna Hanak, Stephani Hanak filia./.

V sobášnej matrike: 15 júla sú sobášení Martin Kováč, syn Jána Kováča z Medzibrodia s Katarínou Kubačkou dcérou Jána Kubačku z Medzibrodia. Svedkovia sú Juraj Klimčík a Žofia Zachar.

 /Die 15. july copulaty sunt Martinus Kovacs, Joanni Kovacs filius ex Mezybrody cum Catharina Kubacska,  Joanne Kubacska  filia ex Mezabrody. Testes sunt Georgius Klimcsik et Sophia Zachar./.

V matrike zomrelých: 22. februára zomrel Matúš Belan z Medzibrodia. 58 ročný.

 /Die 22. february obyt Matthaus Belan ex Mezybrody. Annorum 58.        

Okrem týchto základných formuliek niekedy kňaz napísal poznámku napr. pri utopení dieťaťa, veľmi vysokom veku , pri šľachticoch a iné.

Písmo je ťažko čitateľná kurzíva, bez odbornej pomoci archivára nie je možné laikovi mená presne prečítať. V matrike sa vyskytujú systémové chyby, napr. medzi narodenými je zapísaný zomrelý, niektoré strany sú vyblednuté skoro nečitateľné.

Súpis obyvateľov obce Breza z roku 1715.

Najstaršie rodinné priezviská sa zachovali v súpise Brezanov z roku 1715. V súpise sú uvedené priezviská iba nedávno zapísané do matriky, ktorá sa nezachovala. Súpis je vypracovaný starostlivo, napísaný maďarskou abecedou, písmo je úhľadné, dobre čitateľné. Priezviská uvádzam bez zmeny, v zátvorke je slovenský prepis.

Possessio Breza  (Obec Breza)

Nomina Personarum (mená osôb):

Lopusik /Lopušík/, Papaik /Papajík/, Zemanik /Zemaník/, Vigovcsik /Vigovčík/, Krivanik, Chudisik /Chudišík/, Kujanik, Žak, Miskovcsik /Miškovčík/, Pancsarik /Pančarík/, Beranyk /Beraník/, Nacsinak /Načinák/, Urbanik, Simuradik /Šimuradík/, Kurcsanik /Kurčaník/, Insesak /Inšešák/, Kurusik /Kurušík/, Skutik /Škutík/, Matejcsik /Matejčík/, Zibulik, Martincsacsik /Martinčačík/, Temlovcsik /Temlovčík/, Kovács /Kováč/, Szitarik /Sitárik/, Roman, Fizurik /Fizúrik/, Sevcsik /Ševčík/, Koliencsik /Kolienčík/, Glieszarik /Gliesarik/, Sivarik, Sigovcsik /Sigovčík/, Gyumberik /Ďumberík/, Koczyek/Kociek/, Kondorak, Laprdik, Kurtyik /Kurtík/, Ondrejcsik /Ondrejčík/, Zibulik, Kitorcsik /Kitorčík/, Czibulyak /Cibuliak/.

 

Súpis

Súpis obyvateľov obce Breza z r. 1715. V tabuľke sú uvedené aj počty dobytka, ktoré rodiny vlastnili.

 

Tereziánsky urbár z roku 1775

Na záver uverejňujeme zoznam rodín Brezy, ktorí mali poddanské povinnosti voči zemepánovi. V urbári sú už priezviská obyvateľov zavedené a ustálené, aj keď aj tu sa vyskytujú chyby pisára. Použili sme pripojenú tabuľku. Dokument je vypracovaný starostlivo, po slovensky, písmo je  úhľadné, dobre čitateľné. Mená v urbári uvádzam bez zmeny tak, ako sú napísané, v zátvorke je slovenský prepis.

Urbárska tabuľa obce Breza (Osady Breza Urbarska Tabula).

Weczny poddany (veční poddani):

Chudistik Jan /Chudištík/, Chudistik Ond., Kriwanik /Krivánik/ Gur., Hapanik Ond., Hapanik Mich., Zumanik Jak., Zumanik Mart., Brezniczky /Breznický/ Guro, Sopustik /Sopuštík/ Ond., Sopustik /Sopuštík/ Jan, Sopustik /Sopuštík/ Mich., Michaliga Jano, Kriwanik /Krivánik/ Mich., Kriwanik /Krivánik/ Haw., Pliwonczik /Plivončík/ Ond., Papaj Matyei, Papaj Jano, Kujanik Jano, Zemanik Ond., Zemanik Paw., Zemanik Mar., Kriwanik /Krivánik/  Jak, Kriwanik/Krivánik/ Ond., Kriwanik /Krivánik/ Mik., Panczarik /Pančarík/ Juro st., Panczarik Jan ml., Misskovczik /Miškovčík/ Ada., Misskovczik /Miškovčík/ Jano, Kurtulik Jano, Misskovczik /Miškovčík/ Mik., Misskovczik /Miškovčík/ Stef. Stahura Ondr., Beranik Ond., Urbanik Guro, Gliwonczik /Glivončík/ Maty., Glinowczik /Glivončík/ Jano, Gliwonczik/Glivončík/ Mar., Panczarik /Pancarík/ Mar., Panczarik /Pancarík/ Guro, Simek /Šimek/ Jano, Simek /Šimek/ Jakub, Frolek Jano, Simuradik /Šimuradík/ Guro, Simuradik /Šimuradík/ Ond., Simuradik /Šimuradík/ Mih., Kurczanik /Kurčaník/ Guro, Kurczanik /Kurčaník/ Mar., Naczinyak /Načiňák/ Jano, Naczinyak /Načiňák/ Mih., Kovacž /Kováč/ Mart., Urbanik Mart. st., Urbanik Mart., Urbanik Jano, Urbanik Mart. ml., Urbanik Jan ml., Urbanik Guro, Trieblik Guro, Tyapak /Ťapák/ Mar., Spiguth /Špigút/ Jano, Spiguth /Špigút/ Ond., Spiguth /Špigút/ Mich., Sitarik Jano, Hladkulik Ad., Frolek Jano, Insstyak /Inštiak/ Ond., Insstyak /Inštiak/ Guro, Czech /Čech/ Mart., Pancžonjak /Pancžoňák/ Mar., Stachurak Ond., Trilbell Jano, Hladkulik Gur., Matejczik /Matejčík/ Maty., Matejczik /Matejčík/ Mich., Janolko Jano, Kurtulik Guro, Kurtulik Ond.,  Kurtulik Mich., Kurtulik Jan ml.,  Kurtulik Mar.,  Kurtulik Jan st., Placzek  /Placek/ Jano, Matejczik /Matejčík/ Jano, Matejczik /Matejčík/ Ond., Roman Jano, Roman Maty., Hladkulik Ad., Hladkulik Guro, Komarczik /Komarčík/ Maty., Kriwanik /Krivánik/ Gur. st., Kovaczik /Kováčik/ Jan, Kowaczik/Kováčik/ Mar., Kowacz /Kováč/ Mich., Skutik /Škutík/ Simon, Skutik /Škutík/ Jano, Czisarik /Cisárik/ Mich, Martazicz /Martazič/ Jano, Jurassek /Jurašek/ Ond., Polak Urban, Janik Jano, Janik Ond., Janik Guro, Czisarik /Cisárik/ Jano, Czisarik /Cisárik/ Ond., Czisarik /Cisárik/ Maty., Czisarik /Cisárik/ Guro, Skutik /Škutík/ Ond., Kurtulik Mih., Turonyak /Turoniak/ Jano, Turonyak Turoniak/ Guro, Urbanik Jano, Miskovczik /Miškovčík/ Jano, Koptyak /Kopytiak/ Jano, Romanczik /Romančík/ Mich, Tomczalik /Tomčalík/ Mich., Tomczalik /Tomčalík/ Jan, Kondorczik /Kondroľík/ Maty., Sitarik Ond., Peldik Mich., Peldik Jan widua /Peldíka Jána vdova/, Martniek Jak., Skutik /Škutík/ Simon, Tribel Jano, Turbik Jano, Urbanik Mar., Urbanik Maty., Urbanik Jano, Maslan Guro, Kurtulik Ond., Stanik Guro, Paczony /Pačoň/ Jak., Zanolko Maty., Glivinczik /Glivinčík/ Jan, Sitarik Jano, Urbanik Maty.,

 Urcžity hoffery Domy magicy (bezzemkovia ktorí majú dom):

Chudistik /Chudištík/ Sym., Chudistik /Chudištík/ Mih., Zemanik Jak., Zemanik Mar. st., Zemanik Mar. ml., Janostik Jano, Janostik Guro, Brezniczky /Breznický/ Guro, Kriwanik /Krivánik/ Maty., Zazriwecz /Zázrivec/ Guro.

Sme na konci pátrania po najstarších rodinách obce Breza.

Zo stredoveku do konca 15. storočia ani krstné mená nepoznáme pretože Breza ešte neexistovala. Prvý úplný zoznam hláv zakladateľských rodín nám ich už predstavuje s krstnými menami a prímenami. Priezviská poznáme z roku 1715, kedy dalo Oravské panstvo spísať súpis poddaných obce Breza.

Žiaci piateho ročníka základnej školy sa podľa učebných osnov zoznamujú s minulosťou svojej rodiny, ktorej súčasťou je aj pátranie po svojich predkoch, pôvode priezviska a tvorba rodokmeňa. Domnievame sa, že návšteva dieťaťa s rodičom v Štátnom archíve v Bytči spojená s hľadaním svojich predkov v starých matrikách je pre deti nezabudnuteľný zážitok, na ktorý budú spomínať dlhú dobu. Zároveň je to dobrý začiatok k vytváraniu pozitívneho vzťahu k dejepisu a k poznávaniu minulosti.

Na tomto mieste vyslovujem poďakovanie PhDr. Jane Kurucárovej, riaditeľke Štátneho archívu v Bytči za cennú pomoc pri čítaní a odbornom spracovaní použitých archiválií.

 

                                                                                                     PhDr. Juraj Laššuth