Obsah

Osobnosti a rodáci

 

PhDr. Augustín Maťovčík DrCs. – literárny historik

Narodil sa 19. augusta 1937 v Breze v roľnícko-robotníckej rodine. Do základnej školy chodil v rodisku, v Lehniciach, v Dunajskej Strede, Šamoríne a v Lokci. Po návrate rodičov na Oravu chodil do Gymnázia v Trstenej a do Jedenásťročnej strednej školy v Námestove, kde roku 1955 zmaturoval. Potom študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Po skončení štúdia roku 1959 nastúpil do Matice slovenskej v Martine, kde zastával funkciu vedúceho Literárneho archívu. V rokoch 1967-1968 pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, potom sa opäť vrátil do Matice slovenskej v Martine, kde pracoval ako vedúci Biografického oddelenia. Pre svoje postoje k udalostiam rokov 1968-1969 bol politicky diskriminovaný. Nemohol publikovať a pozbavili ho vedúcej funkcie. Roku 1990 sa stal riaditeľom Biografického ústavu MS, kde vedie práce na príprave Slovenského biografického slovníka.

Vo svojej literárnovednej práci sa orientoval predovšetkým na obdobie nášho národného obrodenia, ale aj na významné literárne osobnosti obrodenského i medzivojnového obdobia. Knižne vydal monografiu Vavrinec Čaplovič a osudy jeho knižnice (1962). Potom edične pripravil Listy P. J. Šafárika Martinovi Hamuljakovi (1965) a Listy Martina Hamuljaka I, II(1969, 1989). Záujem o túto osobnosť našej literatúry a kultúry zavŕšil vydaním monografie Martin Hamuljak (1971). V rokoch, keď nemohol publikovať, pripravil a pod cudzími menami vydal v martinskej Osvete v edícii Sondy monografie Ján Kollár - Legenda o veľkom Slovanovi(1974), Albert Škarvan - Život je zápas (1977), Štefan Krčméry - Slovo čisté (1979) a pod vlastným menom monografie Ján Hollý - Pevec vekov dávnych (1984), Ľudo Ondrejov - Číry a čistý rozprávač (1986) a Hviezdoslav - Herold svitajúcich čias (1988), naposledy Jozef Cíger Hronský Život je zápas (1996). Knižne vydal aj štúdiu Jaroslav Hašek na Slovensku(1983) a Slovník dejateľov hornej Oravy (1994). Je zostavovateľom knihy Život a dielo Antona Bernoláka (1997), zredigoval a vydal viac ročníkov matičných pramenných zborníkov Literárny archív (od r. 1964) a Biografické štúdie (od r. 1970).

 

Zdroj: http://www.books.sk/writer_card.jsp?id=118

 

Milo Urban - spisovateľ

Kultúrna verejnosť a čitateľská obec spája spisovateľa Mila Urbana s rodnou obcou Rabčice, kde sa narodil 24.08.1904. Pozornejší čitateľ jeho memoárových kníh Zelená krv, Kade tade po Halinde, Na brehu priezračnej rieky a Sloboda nie je špás si však iste všimol, že korene Urbanovej rodiny vyrastajú v oravskej obci Breza a že pôvodné meno spisovateľovho otca bolo Urbaník.

Aké sú teda oravské korene Mila Urbana? V spomienkovej knihe Zelená krv (1970) M. Urban píše: „Podľa otca narodil sa ako Urbaník, pri krste mu dali meno Pavol, ale krstná mať či babica to akosi zbabrali a z Lokce – kam jeho rodisko Breza ešte patrilo – priniesli síce Pavla, no už nie Urbaníka, lež Urbana. Vtedy však ktože sa v Breze o také taľafatky staral!“ (s. 15). V matrike lokčianskej fary nachádzame zápis, že spisovateľov otec Pavol Urbaník sa narodil v Breze 28.06.1859 a jeho rodičmi boli Juraj Urbaník a Mária Sitáriková. Meno Urbaník sa potom uvádza aj v matrike sobášených Oravského Podzámku 24.11.1885, keď si Pavol Urbaník vzal za manželku Máriu, rod. Gaburovú. Avšak o dva roky neskôr, pri narodení ich prvého syna Pavla (28.01.1887) je meno otca v rodnej matrike Oravského Podzámku zapísané už ako „Paulus Urban“. Podobu priezviska URBAN používali potom už všetky ostatné deti z prvého i z druhého manželstva s Annou, rod. Lachovou, s ktorou sa Pavol Urban po náhlom úmrtí prvej manželky zosobášil 28.01.1901. Z tejto rodiny pochádza spisovateľ Milo Urban. Príčiny zmeny priezviska Urbaníka na Urbana sú dodnes malou záhadou, ako sa o tom zmieňuje aj spisovateľ, ktorému bolo priezvisko Urbaník údajne sympatickejšie, lebo vraj lepšie pristalo jeho „fazóne než ťarbavý, odmeraný Urban“.

Málo osvetlené zostávajú zväzky a kontakty spisovateľovho otca Pavla Urbaníka s rodnou Brezou, rodičmi a súrodencami. Milo Urban v Zelenej krvi spomína sesternicu Marku a bratanca Jozefa Nodžákovcov z Brezy, ktorí ako siroty po otcovej smrti žili istý čas u Urbanovcov v rabčickej hájovni v Rovniach, odkiaľ odišli za prácou do Ameriky.

Na putovaní po oravských chodníkoch Mila Urbana teda vystupujú plasticky nielen jeho rodné Rabčice, ale aj vtedy neveľká dedina Breza, z ktorej pochádzal jeho otec.

Zdroj: http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2004/september/490.pdf

 

Rudolf Jurolek

Narodil 3. mája 1956 v Zákamennom. V rokoch 1962 – 1971 navštevoval základnú školu v Breze. Po stredoškolskom štúdiu na gymnáziu v Námestove absolvoval Vysokú školu technickú v Košiciach a doplnkové pedagogické štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Po vysokoškolskom štúdiu sa zamestnal v Námestove najskôr ako technológ v Závodoch ťažkého strojárstva a neskôr ako učiteľ na tamojšom gymnáziu. Ako novinár a redaktor pracoval pre noviny Orava v Dolnom Kubíne, potom sa stal vydavateľom novín Biela Orava. O rok neskôr založil Malé vydavateľstvo poézie, premenované na Solitudo. Žije a pracuje na Orave a v Rakúsku.

Sváko Kurtulík

Chcel by som robiť niečo dobré

Hoci aj písať básne

No také

Čo v zime hrejú

A v lete osviežujú ako žinčica

 

Chcel by som robiť niečo krásne

Tak ako sváko Kurtulík

Ktorý vždy v lete robí baču

A v zime kuriča

 

Michal Matejčík

Pochádzal z Brezy a vynikol ako stavebný podnikateľ. V roku 1769-1772 z poverenia Oravského panstva podľa plánov cestmajstra Konráda Kleina a komorského geometra Andreja Stillera vybudoval cestu cez neschodné skaliská a útesy rozstrieľaním veľkých skalísk z Párnice do Kraľovian, za čo ho cisárovná Mária Terézia v roku 1773 povýšila do zemianskeho stavu. Dostal osobitný rodový erb a odmenu 500 zlatých. V roku 1774 postavil aj prvý most cez oravu v Dolnom Kubíne. Jeho potomok Matej Matejčík dal postaviť v roku 1810 veľkú murovanú kaplnku zasvätenú Panne Márii Snežnej. Na mieste pôvodnej kaplnky, bol v roku 1906-1908 postavený terajší kostol. Na stavbu kostola využili základy a materiál pôvodnej kaplnky.

 

Viliam Hornáček – akademický maliar

Narodil sa v Bratislave 01.11.1950. Jeho matka pochádzala z Brezy. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa maliarskej tvorbe a voľnej grafike, textilným technikám i monumentálnemu výtvarníctvu. Žije a prevažne tvorí v Bratislave a na Orave. Samozrejme, že veľmi často chodí do Brezy. Jeho dielo zdobí aj čelnú stenu budovy v športovom areáli. Je to keramická stena futbalistu. Viliam Hornáček bol aj poslancom NR SR. Z myšienok Viliama Hornáčka: „Možno je materina dúška burina, mne však vonia ako šľachtené ruže – vonia detstvom.“

 

Natšin Ján – učiteľ, včelár, školský inšpektor

Narodil sa 20.septembra 1886 v Breze. Študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. V roku 1908-1914 pôsobil na viacerých školách na Orave. V prvej svetovej vojne bol zajatý, včeláril na farme na Kyjeve. V rokoch 1919-1945 pôsobil ako učiteľ. Na učiteľských pôsobiskách sa prejavil v slovenskom národnom duchu. Vo voľnom čase sa venoval včelám. Včeláriť začal v Korytnom, zdokonalil sa počas ruského  zajatia. Bol zástancom veľkých úľov, skonštruoval kočovný jednoradový úľ ležan, neskôr nadstavkový úľ. Bol odborným učiteľom včelárstva, správcom pozorovacích staníc, kontrolórom plemenného chovu. Zaoberal sa aj problematikou paše včiel. Prispieval do Slovenské včelára a uverejnil celý rad článkov. Vypracoval sa na jedného z najlepších slovenských včelárov.